Ani sme sa nenazdali a rok ubehol ako voda a my sme znovu v našom zariadení privítali 6. decembra Mikuláša a jeho pomocníkov. Keďže nám nesihol napadnúť sneh, prišiel k nám Mikuláš na krásnom červenom invalidnom vozíku. Tlačili ho naše milé opatrovateľky prezlečené za sobíkov. Každý z nás dostal čokoládovú sladkosť a kto chcel, povedal básničku alebo pesničku. Páčilo sa nám, ako si pani Gitka spomenula na básničku pre Mikuláša vo svojom rodnom jazyku – nemčine.